jebnuta mladez

sme na divadelnej nitre
hraju polsku hru transfer
skutocni ludia, co zazili vojnu hovoria svoje pribehy

v sale je veľa mladých
najprv sa mi to páči, že sú v divadle..

potom ich xcem vystrielať..
mať automat a zabiť ich..

dedko ukazuje ako bolo u nich ticho pri veceri, ked sa hadali o hitlerovi..
decka sa smeju, ked je trosku ticho..

babka vymenovava ludi z jej dediny
decka sa smeju, rehocú priamo pred nami..

dedko s umelou nohou, senilna babka, roztraseni ludia co zazili strasne veci sa klaniaju na konci..
decka znudene odchadzaju..

divadlo skončilo...
fajčím vonku.
vedľa sa taká piča pýta inej baby: Bavilo ťa to?

sauna

chcem dať zo seba niečo von
vygrcať pokazenú sebaúctu
vyšťať kalné myšlienky
vypotiť usadené ťažké kovy v mozgu
vysrať zelenú hnačku jedovatého podvedomia
vydlabať si z oka nanesený nezáujem
vysmrkať nos zapchatý pred vôňou sveta
vyrezať zo srdca rastúci nádor beznádeje
odškrabnúť zo seba masku divadla svet

forever young

Lets dance in style, lets dance for a while
Heaven can wait were only watching the skies

sme na bowlingu
z okna pozeram zhora na rozsvietenu dubravku

Let us die young or let us live forever
We dont have the power but we never say never

na našej chate pozerám na hviezdy a rozmýšlam nad nekonečnosťou
z plných plúc natiahnem cigaretový dym

Can you imagine when this race is won
Turn our golden faces into the sun

skončilo mojich 8 minút na motokárach
odkladám spotenú helmu

Forever young, I want to be forever young
Do you really want to live forever, forever and ever

pozerám na seba do zrkadla
nepoznávam svoju tvár ale zo dňa na deň sa nemení

Some are like water, some are like the heat
Some are a melody and some are the beat

opieram sa o kovové zábradlie trajektu
ráno o 4 pozerám do tmavej vody a skladám verše

Sooner or later they all will be gone
Why dont they stay young

sme v modre harmónii na chate
ležíme pri prázdnom bazéne

Youth is like diamonds in the sun
And diamonds are forever

sme pozvaní na vernisáž, som v tlačiarni, za kulisami divadla, jazdím autom po hlavnom námestí
som tam, kde iní nemôžu

So many dreams are swinging out of the blue
We let them come true

pomôžu tieto hlúposti aby som sa stal nesmrteľným?
aby život mal zmysel?

PR článok

pomaly ti sťahujem nohavičky..
pozeráš sa trochu znepokojene, musel som ťa dlhšie prstom presviedčať..
pohľad na nahú teba vyvoláva bláznivú chuť..
chcem ťa zjesť, chcem ťa zjesť.. búši ako tamtam v mojej hlave..
nosom ti pomaly krúžim po jemných chĺpkoch
chcem, aby si čakala
túžila
bozkávam ťa tesne pod bruško
perami zídem nižšie, na tvoje stehná
lížem ich, pomaly a šťavnato bozkávam
idem po špirále
pomaly sa dostávam na začiatok tvojho nekonečna..

jazykom sa jemne dotknem tvojho najcitlivejšieho miesta
zavdycháš..
konečne cítim, že sa ti to páči ešte stokrát viac ako mne
idem jemne po vnútornej strane tvojich stehien
chcem aby si mohla spomínať
nechápať, čo sa práve stalo
a práve keď to pochopíš, znovu zaútočím

najprv jemne, potom zúrivo,
ochutnávam ťa,
a stále nemám dosť,
nemáš chuť ako jedlá čo poznám,
si iná, ale aká? stále ťa musím ochutnávať..

pracujem,
ako kukučka na hodinách sa hýbe moja hlava medzi tvojimi stehnami
na chvíľu zastanem
pozriem hore
tvoje prsia sa hýbu vo vzrušenom staccate

rukou ma chytíš za vlasy
chceš aby som pokračoval

a pritom o tom ešte nevieš.

nox et solitudo.

ako sami od seba smerujú moje ruky dole na brucho,
zostanú tam krátko ležať, horúce na hebkej koži,
aby sa vydali pomaly na cestu nižšie,
kde nájdu svoj vlastný naučený rytmus,

rytmus rýchlejší ako moj dych,
rýchlejší ako tep môjho srdca,

dúfam, že sa tak zbavím samoty.. ale tá je ešte väčšia.

Andreas Steinhöfel, die Mitte der Welt.
preklad Revo.

čo bolo, bolo..

kedysi som písal svoju knižku, svoj denník..
potom som sa do nej dlho bál pozrieť a hanbil som sa za to, čo som napísal.. pred pár dňami som našiel ten zakódovaný wordovský dokument a dostal som chuť si niečo pozrieť..

ukážka 1:

O tom, že aj rodičia boli deťmi, iba si na to nepamätajú

Pred domom je telocvičňa
na telocvični okná
chlapci dnuka nazerajú
o stenu opreté prkná

Holky idú dnu, chlapci na nich kričia,
„To sú tie kurvy, čo sa tam tak strašne pičia!“

Poďme pozrieť do šatní
možno sa nám pošťastí
Boli sme aj my taký jak oni,
„Vypadnite vy nevyjašení pohani!“

Keď vás chytím.

Už sa vidím, ako svojmu dieťaťu nedovolím chlastať.
Budem presne ako môj otec, starať sa, protivný.
Dieťa na mňa bude kašlať, možno sa hnevať.
A o pár rokov pochopí, že to je vždy tak.
Ale to už zabudne, na to aké bolo.
A znovu dokola sa buduje
Priepasť medzi NIMI
a nami, NAMI
a nimi.

„Lebo, rodičia boli tiež raz deti, a preto vedia všetko lepšie.“

kurva aj s počasím, poďte niekto na čokoládu

už ma to nebaví.. z roboty do postele, z postele do roboty.. a k tomu ešte takto hnusne prsi..

xcem ist na čokoladu, čaj, mlieko, med, hocičo..

a nikto nemá čas..