Revo freak

blázon, blázon, bláznivý
o tom, ako sa ľudia stávajú bláznami zo zalúbenosti, z lásky, z túžby po láske z nedostatku lásky, z túžby o oživenie vychladnutej lásky

ako som opitý a osamelý telefonoval z lode nádhernej, písal zaľubene sms neobyčajnej po nevydarenom rande, ako som ako smutný pes išiel v noci peši od kompatibilnej, ako som tajne pozeral po miliardách bab, dúfal, že si ma všimnú, správal sa ako šašo, dal všetko za minútu s niektorými, opakoval si v hlave to ako sa ma náhodou niektorá dotkla, čo mi povedala, predstavoval si našu budúcnosť, keď ona ešte nevedela ani moje meno, spomínal roky na jednu noc strávenú rozprávaním, roloval si cigy a tváril sa cool, tváril sa nevšímavo, pil do nemoty...

a až teraz som si uvedomil, prečo nás niektorí ľudia svojou láskou vystrašia, pôsobia ako nebezpeční blázni.
tak ako som strašil ja.

mažem

tma. v ruke držím mobil

čítam a mažem
mažem a nečítam

slová, kedysi vážne, teraz vtipné
slová, kedysi dôležité, teraz ľahostajné
slová, kedysi pravdivé, teraz klamlivé
slová, ktorých obsah už neexistuje

Slová, Márnivé Slová

koncentrácia

skušali ste sa už celou mysľou koncentrovať na to, čo robíte?

aké krásne a zaujímavé bolo zrazu pomaly si naťahovať tričko
nadýchnuť sa vzduchu tmavej ulice
vytriediť veci na pranie

presne ako láska
keď zavrieš oči všetky otvorené aplikácie zrazu zmiznú a ostane len ta jedna.

raňajky

"Famózne, aký bol ten steak šťavnatý, delikatesa, na jazyku sa rozplýval." vraví sýty hladnému
"Hmm, a ešte ten šalát a dezert, jedna balada. Nikdy som necítil tak nádhernú chuť."
"Ani si nevieš predstaviť, ako sa teším na tie skvelé raňajky, čo ma čakajú".

"Viem." odpovedá hladný

pjeskovisko

deti sa hrajú v škôlke
jedno si uchmatlo formičky, sedí v piesku robí si pieskové koláče, pieskové hrady, hrabe detským bágrom, odhŕňa lopatkou, napĺňa formičky
po chvíli sa mu to zunuje, už ho to nebaví, odhodí formičky do rohu a ide na hojdačku, o chvíľu príde druhé dieťa a začne sa hrať s formičkami

prvé, keď to vidí, zoskočí z hojdačky a s plačom ho začne biť

atsec mosač

končekom prsta sa dotknem jej ruky
elektrina prejde mojim telom
každý malý dotyk je radosť
alebo spomienka?
pavlovov reflex.
spomienka na radosti dávno minulé
na radosti pokazené, zničené, spálené, zabudnuté

bolo by to ľahké a možno pekné. ale tadiaľto cesta nevedie
naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. (ľ.štúr)

messe

kráčame zamrznutým nočným chodníkom. na kopec k starodávnemu kostolu. okolo pod hŕbami snehu ležia staré hroby, hlboko pod nami svieti romantická dedinka. posvätená voda na prežehnanie je zamrznutá a ľuďom sediacim v laviciach z úst vychádza hustá para.

farár ma kázeň o partnerstve. o ľuďoch, s ktorými si celý život.
ak je to dobré, tak žiaden čas pre nich nie je dosť dlhý.
ak si vyberieš nesprávneho človeka, je to cesta utrpenia.

jediná kázeň, čo poriadne počúvam za posledný rok.

vo vzťahu by sme nemali hľadať riešenie na svoje vlastné problémy.
najprv by sme mali milovať sami seba a až potom niekoho iného.