PENIAZE
Sedím v nekomerčnom nákupnom a zábavnom centre Polus, žúvam globálny cheeseburger a zapíjam ho stopercentným džúsom z prášku. vo vačku mám pjetikilo, kúpil som si práve nového Viewegha a mám zo seba dobrý pocit. som celý z h&m, v ušiach mam jablko, som komerčne cool.
zapol som krásny biely macbook, ťahám do neho novú hudbu a pritom som si pre zábavu zapol kameru. fotím sa, aký som krásny. nech si dám tu dokonalosť neskôr na pozadie, aby sa mi pripomínala v lowcost dni.
zo zadu ku mne príde bezdomovkyňa a vidí sa v monitore
- to sa môžete fotiť?
- jasne, odfotím vás? usmejte sa.
- to vymažte, som tam škaredá
- ale kde, mne sa páčite, urobíme druhú?
- dobre, nech mi nie je vidieť ten zub
- áá, je to
- môžem sa spýtať, koľko stojí taký počítač?
- neviem, ja som ho dostal z roboty (revo zatĺka, lebo sa bojí, že bude potom otravne pýtať peniaze)
- hej? to máte dobré. to sa môžete hrať
- ale ja sa nehrám, ja na ňom len pracujem
- ja by som sa hrala a chodila by som na internet
- no, ale to nie je dobré, lepšie je sa rozprávať s luďmi
- hej, ale keď nemáte čo robiť, tak sa aspoň môžete trošku zabaviť..
až vtedy som si všimol všetky tie tašky, čo mala pri sebe.. a pochopil som, že celý deň tam sama sedí a večer, keď zatvoria, ju pošlu do péčka, von do zimy a ona si chcela len trošku skrátiť čas, mať počítač, na ktorom by sa hrala.. a prišlo mi to hrozne ľúto, ako som si z nej uťahoval..
cestou domov som stretol na zástavke predavača nota bene, chcel som urobiť niečo, čo by mu pomohlo a chcel som si kúpiť časopis, aj keď ho nikdy nečítam.
- dobrý deň, máte mi vydať z dvestovky?
- prepáčte, nemám, práve som si kúpil večeru a minul som všetko (ukázal na čaj vedľa seba)
- to ma mrzí (revo zosmutnel)
- zajtra inač víde nové číslo, bude tam kalendár
na čo sú nam peniaze.. aj tak som nedokázal nimi nikoho potešiť, len sám seba zahlcujem materiálnymi blbosťami.
SVADBA
Sme u mňa na chate. Chystáme našu "svadbu". Chalani vonku držia sviece, oltár je pripravený, ja ťa nesiem oblečenú v bielom dlhom tričku cez prah. Hovoríme si áno a dávame si prstene. Vyrábal som ich niekoľko hodín tajne z plechu z odkvapovej rúry. Bozkávame sa. Milujem ťa a sme spojení. To je jediné, čo viem naisto.
Niekoľko mesiacov neskôr.
Sme spolu v poluse. Kupuješ si nejaké blbosti, naháňame sa, objímame, smejeme. Ideš na záchod. Čakám ťa vonku. Prídeš, stále si vysmiata, chytím ťa za ruku. Niečo je zrazu iné. V tom si spomenieš. Zabudla si si pri umývadle prstene. Rýchlo utekáš späť.. už tam nie sú.
Plačeš. Dlho. Celý deň ti chýba. Prečo tam nenechali aspoň ten jeden.. ten svadobný?
Sľubujem, že ti urobím nový. Je krajší.. ale nemá už tu magickú moc. Blíži sa koniec.