život je pes

reva dneska chytila jesenná depresia nad klávesnicou. čelom búchal do písmen asdffghjkil, točila sa mu hlava od kávy a na balkóne rozmýšlal, že by chcel niekam ísť, lenže:
a) defekt na biku už mesiac nevie opraviť, lebo tie hovada urobili menšie plášte ako ráfiky
b) na plaváreň sa hanbí, lebo mu tučnie bruško a chudne sebavedomie
tak nakoniec išiel niekam na pivo, víno a víno.

šéf vzal so sebou frajerku a frajerka vzala so sebou psa, pes vzal reva a revo vzal svoj ruksak a vyrazili do channels. jebačky pri vstupe, jebačky dole schodmi, jebačky vedľa nás, jebačka čašníčka. všetky sa na hava od začiatku nadšene usmievali. pes sa rozbehol k nim a oni sa vrhli na neho. škrabkali, mucinkovali sa, huhňali a fufňali, naťahovali, hľadali bod g a iné super veci a nie a nie prestať. revo si popod fúzy štekal: aj ja xcem byť pes.

nuž čo, život je pes.
pustil si revo horkýže slíže
a išiel domov v ovinenej nálade.