oktagon. samota. ale nádej.

popolnica.

prichádza bezďák a hrabe sa v nej.
sledujem ako vyťahuje veci, čo sa mu nepáči rozhadzuje vedľa seba
nájde bundu a vo vačku 50 korún
ide ďalej

z pod novín sa vyhrabe ďalší bezďák
vyzerá ako bývalý profesor na výške
prichádza k nemu dievčatko a dáva mu svoju desiatu

ďalší bezdomovec so svojou družkou pijú víno
zapaľujú si poslednú cigu

babička, čo predáva nota bene z tašky vyťahuje colu max
tá taška je možno jediné čo má
tá cola je jediné čo má
nota bene, nekúpite?

sedím v teple a sledujem ich
vôňa cigariet prichádza až ku mne
ľudia okolo sa niekedy smejú, niekedy pokrikujú

nie som na ulici. ale v divadle.
pozývam aj vás. niečo tak silné sa neodmieta.
www.divadlobezdomova.sk

v štúdiu 12 (oplatí sa už len kvôli tej slečne, čo predáva lístky :) )

way home (realita bez rýmov)

ľudia v autách
na prechodoch

tma a svetlá
hluk a ticho hlasov
páry a samotári
ja a môj odraz

para z úst
chladné uši
šál vo vačku
kráčam do kopca

paneláky 13x6
paneláky 4x20
tisíce ľudí ďaleko a pritom pár metrov odo mňa
domy a tma v oknách
intímne svetlo za záclonami

veľké bavoráky
staré golfy
psy a páriky
páriky a psy
a trochu chladu

prst na koliesku
pri každom kroku jemne pridávam hlas
až sa dostanem na maximum
a svet stratí zvukový rozmer

"call for love
i will call you up"

zatváram mreže a bezpečnostné dvere od sveta...

o využívaní času

revo zase došiel domov opitý
vypil veľa horúcej čokolády a chladného vína a trápnych cestovín
stretol sa s kamošom, ktorý medzi tými rokmi, keď revo pil a sťažoval sa, vytvoril brutálne veci
veci robil naplno
všetko na stopercent
revo mu povedal: "najviac tvorivý je človek v depresii"
a on mu povedal: "nie, práveže keď je v pohode"
a revo bol smutný z času o ktorý je za nim pozadu
a pýtal sa ho ako fotí svoje fotky
a on, že treba žiť s tým človekom a smiať sa s ním a rozprávať sa s ním
ako normálne len mať pri sebe foťák
a cestou domou samozrejme videl kamarátov hviezdy nejasnej
a počúval techno aby vymyl svoj mozog
a dohodol sa s neznámym susedom, že sa nekedy ožerú

stratený čas. to je to čo vytváram. svojim plným snažením.

haluze s menami

revo si od rána v daždi pospevuje hex a rozmýšla "s kým vlastne michaela spí" a potom tak rozmýšla, ze vlastne netuší ani s kým spí iná michaela a uvedomuje si, že tých michael, čo prešlo jeho životom zas nebolo tak málo a že sa podobajú a to neráta ani mišku paštékovú, ktorú by veľmi rád stretol a zaspieval by si s ňou.

a celkovo mám pocit, že sa mi pod nohy pletú furt tie isté mená.

každá láska osudová musí byť janka.
každý grafik zase martin.
každý šialenec je mišo.
peťovia sú trosku psycho.
jožovia flegmoši.
a paľovia leniví ako pytel bĺch.
katky sú aktívne a pološibnuté a tvorivé.

proste mená robia ľudí.

asi svojich synov nazvem Jack a Daniels, aby neboli monotematickí s inymi detmi.
A dcera bude Anawi. Lebo anawi je sexi.
A tak si revo spieva: "staré časy utopím v pohári vína"

cmuk

vlastne iba to som vám všetkým chcel :)
že rúčky bozkávam
a že sa mi páči to teplé počasie..
a že na plese bolo fajn
a že ani tancovať mi netreba
a že čokoládový roibos je mňam
a že aj antioxidanty sú fajn
a že fajčiť dúfam už moc nebudem :D
a že sa mi páčia dievčatá, ktoré chcú proforma skočiť z mosta
a že ďakujem všetkým a zase rúčky bozkávam :D


a že proste JAR ožíva v ZIME.





















a nech tu nestraší ten posledný post :D

vysvetlenia

mozno niektori z Vas rozmyslaju, co sa to deje s tym revom, o com tu furt picuje ako chora vrana, preco si vsima detektor pohybu vo svojom srdci, prečo píše v inotajoch, prečo pije každý deň, maže staré sms a čísla, prečo celé dni opakuje to isté ako pokazená platňa, prečo ho obyčajné filmy dovádzajú k plaču, prečo cíti koncentrovaný zlý cit, prečo konečne chápe strach z bláznovstva, prečo chodí s hlavou skosenou na 0.9mm po meste v rytme groove coverage "poison".

je to preto, lebo sa cítim PODVEDENÝ.
luďmi, od ktorých som to nečakal.
od ľudí, ktorý mám/som mal rád :(.

CHÁPEM EGOIZMUS LÁSKY.
AJ TO, ŽE JE MACHIAVELISTICKÁ A DÔLEŽITÉ JE, ŽE JU MÁTE A NIE AKO STE JU ZÍSKALI.
A VIEM, ŽE SA K SEBE OMNOHO VIAC HODÍTE.
A V INOM UNIVERZE BY SOM Z VÁS BOL RÁD.

ALE TEN ŠÍP DNESKA DO SRDCA BOL KUREVSKY POD PÁS.
JE MI Z VÁS NA GRC.
NECHUTNÉ.

TIE VAŠE POHĽADY STAČILI A VYRIEŠILI MOJE OTÁZKY.

"DÁME SI TROJRANDE V KINE?"
TO SA MÔŽE SPÝTAŤ LEN ŤAŽKO JEBNUTÁ MYSEĽ.
ASI ROVNAKO JEBNUTÁ AKO TEN ÚSMEV PRI TOM.

a môj konkurz na lásku pokračuje.

detektor pohybu

ležím v posteli.
pol druhej.
mal by som dávno spať.
fučím.
nahnevane.
ako v ringu.
otvorenými očami hľadím do tmy.
nehýbem sa.

infra detektor bliká na červeno.
stále viac a viac.
alarm v hlave.
alarm v nervovej centrále.
8deci pod čapicou.
4otázky.
dve na dvoch.
odpovede sú klamstvo.

sťahujem si pyžamo.
otváram okno.

every picture tells a story

a tu som..

po inspiracii neznamym znamym som sa vrhol obrazkovo do dalsieho komunitneho sveta.

revo na fotkach na flickr

démoni

Príbeh 1.
Soňa sa nesmelo nechá stiahnuť do víru lásky. Po sexe a úprimnom rozhovore s hadom s chlpatým zadkom na prsiach zostáva sama plakať.

Príbeh 2.
Dáša je zrelá žena. Letokruhy na tvári vyryli hlboké ryhy, ale stále za vráskami cítiť to dievča, čo je v nej. Cíti, že čas sa kráti. Túži po láske. Hocakej. Aj neláske.

Príbeh 3.
Kristiána nemá nikto rád. Špehuje tajne cez okno spisovateľa, do ktorého sa platonicky zaľúbi. Pozve ho do svojej XIII komnaty, kde ho chce pobozkať. Je odmietnutý. Keď ho už nikto nemá rád, znenávidí aj sám seba. Samodeštrukcia.

venované nostalgii.

Príbeh 4.
Na zemi leží krvavý muž. Revo príde k nemu, zdvihne ho, začne sa s ním rozprávať. Z rozbitého čela mužovi kvapká krv. Tento deň je plný znakov, vraví si Revo a pomáha mužovi hľadať sklo z okuliarí. Ale tie znaky NIČ neznamenajú.

Revo freak

blázon, blázon, bláznivý
o tom, ako sa ľudia stávajú bláznami zo zalúbenosti, z lásky, z túžby po láske z nedostatku lásky, z túžby o oživenie vychladnutej lásky

ako som opitý a osamelý telefonoval z lode nádhernej, písal zaľubene sms neobyčajnej po nevydarenom rande, ako som ako smutný pes išiel v noci peši od kompatibilnej, ako som tajne pozeral po miliardách bab, dúfal, že si ma všimnú, správal sa ako šašo, dal všetko za minútu s niektorými, opakoval si v hlave to ako sa ma náhodou niektorá dotkla, čo mi povedala, predstavoval si našu budúcnosť, keď ona ešte nevedela ani moje meno, spomínal roky na jednu noc strávenú rozprávaním, roloval si cigy a tváril sa cool, tváril sa nevšímavo, pil do nemoty...

a až teraz som si uvedomil, prečo nás niektorí ľudia svojou láskou vystrašia, pôsobia ako nebezpeční blázni.
tak ako som strašil ja.

mažem

tma. v ruke držím mobil

čítam a mažem
mažem a nečítam

slová, kedysi vážne, teraz vtipné
slová, kedysi dôležité, teraz ľahostajné
slová, kedysi pravdivé, teraz klamlivé
slová, ktorých obsah už neexistuje

Slová, Márnivé Slová

koncentrácia

skušali ste sa už celou mysľou koncentrovať na to, čo robíte?

aké krásne a zaujímavé bolo zrazu pomaly si naťahovať tričko
nadýchnuť sa vzduchu tmavej ulice
vytriediť veci na pranie

presne ako láska
keď zavrieš oči všetky otvorené aplikácie zrazu zmiznú a ostane len ta jedna.

raňajky

"Famózne, aký bol ten steak šťavnatý, delikatesa, na jazyku sa rozplýval." vraví sýty hladnému
"Hmm, a ešte ten šalát a dezert, jedna balada. Nikdy som necítil tak nádhernú chuť."
"Ani si nevieš predstaviť, ako sa teším na tie skvelé raňajky, čo ma čakajú".

"Viem." odpovedá hladný

pjeskovisko

deti sa hrajú v škôlke
jedno si uchmatlo formičky, sedí v piesku robí si pieskové koláče, pieskové hrady, hrabe detským bágrom, odhŕňa lopatkou, napĺňa formičky
po chvíli sa mu to zunuje, už ho to nebaví, odhodí formičky do rohu a ide na hojdačku, o chvíľu príde druhé dieťa a začne sa hrať s formičkami

prvé, keď to vidí, zoskočí z hojdačky a s plačom ho začne biť

atsec mosač

končekom prsta sa dotknem jej ruky
elektrina prejde mojim telom
každý malý dotyk je radosť
alebo spomienka?
pavlovov reflex.
spomienka na radosti dávno minulé
na radosti pokazené, zničené, spálené, zabudnuté

bolo by to ľahké a možno pekné. ale tadiaľto cesta nevedie
naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. (ľ.štúr)

messe

kráčame zamrznutým nočným chodníkom. na kopec k starodávnemu kostolu. okolo pod hŕbami snehu ležia staré hroby, hlboko pod nami svieti romantická dedinka. posvätená voda na prežehnanie je zamrznutá a ľuďom sediacim v laviciach z úst vychádza hustá para.

farár ma kázeň o partnerstve. o ľuďoch, s ktorými si celý život.
ak je to dobré, tak žiaden čas pre nich nie je dosť dlhý.
ak si vyberieš nesprávneho človeka, je to cesta utrpenia.

jediná kázeň, čo poriadne počúvam za posledný rok.

vo vzťahu by sme nemali hľadať riešenie na svoje vlastné problémy.
najprv by sme mali milovať sami seba a až potom niekoho iného.