messe
kráčame zamrznutým nočným chodníkom. na kopec k starodávnemu kostolu. okolo pod hŕbami snehu ležia staré hroby, hlboko pod nami svieti romantická dedinka. posvätená voda na prežehnanie je zamrznutá a ľuďom sediacim v laviciach z úst vychádza hustá para.
farár ma kázeň o partnerstve. o ľuďoch, s ktorými si celý život.
ak je to dobré, tak žiaden čas pre nich nie je dosť dlhý.
ak si vyberieš nesprávneho človeka, je to cesta utrpenia.
jediná kázeň, čo poriadne počúvam za posledný rok.
vo vzťahu by sme nemali hľadať riešenie na svoje vlastné problémy.
najprv by sme mali milovať sami seba a až potom niekoho iného.
3 komentáre:
hm, skoda len ze niekto potrebuje knaza na to aby to pochopil... ze?
prvy revov clanok, co po dlhej dobe naozaj poriadne citam. a linkujem... so true.
toto by mali kazdemu cloveku naprogramovat niekam do vnutra. odpustili by sme si potom vela vela ublizovania.
Zverejnenie komentára